Svet za zrkadlom

Autor: Lucia Lassuová | 7.4.2016 o 8:42 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

Každý si pod týmto názvom predstaví niečo iné. Každý v tom svojom zrkadle vidí niekoho iného. Niekto sa dokonca pohľadu do zrkadla bojí. Ale podstata je stále rovnaká –väčšina ľudí je niekým úplne iným v zrkadle,ako v skutočnosti.

Tento svet je obklopený rôznymi ľuďmi. Poznáme ľudí úprimných, no aj veľa falošných. Sú medzi nami krásni, no aj tí, ktorí vonkajšou krásou moc neoplývajú. Niekedy máme šťastie na dobrosrdečných, ale často sme sklamaní a oklamaní zradcami. No a sú tu aj takí, ktorí sú zahľadení len do seba a nikto iný ich nezaujíma. Jediná vec, ktorá ich úprimne trápi je zovňajšok – nielen ten ich vlastný, ale aj svoje okolie hodnotia na základe vzhľadu, oblečenia a celkového výzoru. Najväčším paradoxom je práve to, že títo ľudia sa síce pozerajú do zrkadla veľmi často, ale svoju skutočnú tvár v ňom neuvidia, pretože ju vidieť nechcú. Vidia iba akýsi klam, pretvárku, niečo, čo vlastne ani neexistuje. Nezdá sa vám to smutné? Nemyslíte, že to je akési obhajovanie vlastnej menejcennosti? Nemáte pocit, že tým ľuďom niečo v živote úprimne a veľmi chýba, preto si to snažia „vynahradiť“ niečím takým, ako je falošné uznanie? Pretože ak vás niekto uznáva a chváli len vďaka zovňajšku, môžete si byť istý, že to uznanie za veľa nestojí. Takýto ľudia vlastne nepoznajú ani sami seba. Nevedia kto naozaj sú a nevieme to ani my. Žijú smutný život, a možno to na prvý pohľad vyzerá, že majú množstvo priateľov, ale v skutočnosti sú to osamelé bytosti stratené sami v sebe. Žijeme veľmi rýchlu dobu, ľudia sa ženú za peniazmi, väčšinu dňa sú v práci a domov chodia unavení, rodičia nemajú čas na svoje deti, preto im kupujú materiálne veci, ktorým sa snažia vynahradiť im svoju nepozornosť. Rodiny netrávia už spolu toľko času, ako v minulosti; nevenujú sa jeden druhému, málo sa zhovárajú. Rodič prakticky nepozná túžby a sny svojho dieťaťa a to dieťa ani nemá potrebu sa s tým matke alebo otcovi zdôveriť, veď na čo aj? – napíše to predsa „kamarátom“ na sociálnych sieťach alebo sa tým pochváli „parťákovi“ z niektorej „cool“ strielačky. Deti strácajú akúsi dôveru, ktorú mali v rodičoch, žijú si vo vlastnom svete, ktorý málokedy niekto pochopí. A v skutočnosti ten ich svet nie je moc dobrý. Je prázdny, vo väčšine prípadov bez citov. A preto si dievčatá tie bezduché tváre zakrývajú tonami make-upu, chlapci sa predbiehajú, ktorý z nich bude mať krajšie, svalnatejšie telo. Jedna z najdôležitejších hodnotiacich kritérií medzi nimi je oblečenie – samozrejme, čím značkovejšie, tým lepšie. Namiesto chodenia do prírody navštevujú nákupné centrá, kde míňajú peniaze na absolútne zbytočnosti, ktorých už doma majú aj tak plnú kopu. Rodiny s deťmi cez víkendy nechodia na prechádzky, otcovia neučia hrať synov futbal, matky nekuchtia s dcérami dobroty ani ich neučia šiť, štrikovať. Radšej si zájdu na nákupy, alebo deti jednoducho „odložia“ u starých rodičov a idú na kávičku s „kamarátkami“. To je pre nich relax. A nemyslíte si, že viac energie by im dodali ich vlastné deti, rodina? Bytosti, ktoré majú nielen ich priezvisko, ale aj krv a väčšinu ich vlastností. Treba sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, či táto povrchná doba je to, čo naozaj chceme. Či nás naozaj napĺňa byť peknými, no vo vnútri prázdnymi osobami. Či nebude lepšie zahodiť tú masku a pozrieť sa na svet z tej krajšej strany. Rozbiť to falošné zrkadlo, ktoré nás nepriamo nabádalo byť povrchne zmýšľajúcimi a do toho skutočného sa pozrieť s odvahou a zistiť, kto v skutočnosti sme.

Nesúďme ľudí podľa ich výzoru – je to len schránka pre ich dušu. A keď je duša škaredá, nebude ani to telo o nič krajšie. Berme ľudí takých, akí sú. So všetkým pozitívnym, ale skúsme prijať aj to negatívne, veď aj naše chyby nás formujú a robia z nás osobnosti. Radšej sa zamerajme na činy, ktoré nám tí ľudia ponúkajú a podľa toho rozhodnime, či ten človek stojí za našu pozornosť, lásku. Skutočným zrkadlom pre hodnotenie osoby je jeho život, jeho skutky, jeho myšlienky. To, čo vidíme navonok – make-up, vypracované telo, oblečenie a pod. bývajú zradnými tvorcami mienky. Mňa najlepšie hodnotia moji blízki, ľudia, ktorí trávia so mnou najviac času a verím im. Som nesmierne šťastná, že ľudí, ako sú moja mama, otec, brat, kamaráti a pod. mám pri sebe a že ma milujú takú, aká som a nemám za potreby sa skrývať za nejaké nezmyselné zrkadlo. Neskrývajme svoje prehry, horšie vlastnosti za pozlátko, ktoré bude pozlátené iba navonok, ale radšej skúsme napraviť tie chybné kroky niečím dobrým, ukážme ľuďom, na ktorých názore nám záleží, že vieme kto sme a prečo sme taký, aký sme. Zahoďme tú povrchnosť, ktorá hýbe svetom a zmeňme sa. Ako spieval Michael Jackson: „Ja začínam s tým človekom v zrkadle, žiadam ho, aby zmenil svoje chovanie a žiadna správa nikdy nebola jasnejšia – ak chceš urobiť z tohto sveta lepšie miesto, pozri sa najprv na seba a potom to zmeň!“. Buďme úprimní nielen k ostatným, ale hlavne k sebe. Ak nám niečo v živote chýba, kvôli čomu nás pohltila povrchnosť, tak spravme všetko pre to, aby sme to získali. Ak nás trápi niečo, zverme sa s tým niekomu, komu dôverujeme – možno nám poradí a ak aj nie, tak aspoň si nás vypočuje a veľakrát aj to pomôže, dokonca možno aj viac, ako priama rada. Väčšina ľudí si možno ani neuvedomuje, ako moc ostatným svojou falošnosťou dokážu ublížiť. Aj to, čo možno na prvý pohľad vyzerá ako „dobro“, môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Napr. bohatý muž obdarúva svoju manželku drahými darčekmi, zahŕňa ju luxusom, len aby zakryl to, že ju už nemiluje, alebo ju podvádza, alebo na ňu nemá čas, lebo mu je práca prednejšia. A čo tá žena? Možno ju to chvíľu teší, užíva si luxus, ale časom príde na to, že skutočné šťastie je skryté niekde inde a že jej vlastne takýto život nevyhovuje. V horších prípadoch sa pokúsi hľadať riešenie v alkohole, drogách, no sú aj výnimky, kedy utečú z toho falošného sveta a nájdu pravdu – tým pádom aj vnútorné uspokojenie.

Spomaľme a vychutnávajme si tie krásy, ktoré nám život ponúka. Svet je plný zázrakov, no my si tie divy často ani nevšímame, lebo ich berieme ako samozrejmosť. Užívajme si chvíle s blízkymi, venujme náš čas rodine a priateľom, vypnime počítače a choďme medzi ľudí. Usmievajme sa, keď sme šťastní, a keď nám je smutno, vyplačme sa, no zároveň hľadajme chybu a napravme ju. Nepremárnime ani jednu minútu života, žime naplno a hlavne – úprimne. Aby sme sa nemuseli báť toho nášho zrkadla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?